Menu
Kostol Sv. Štefana kráľa

Keď obec Kelča pripadla roku 1767 šľachtickému rodu Véčeiovcov pochádzajúcemu z Ugočskej stolice, barón Wolfgang Véčei si obec zvolil za svoje trvalé sídlo a dal tu postaviť tento kostol a kaštieľ. Autorom projektu barokovo-rokokového kostola s prvkami klasicizmu sa stal Gašpar Urlespacher, staviteľ a sochár, pôsobiaci po roku 1750 v Prešove, je autorom aj greckokatolíckeho katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v PO. Tento vynikajúci architekt odovzdal fundátorovi Véčeimu a Kelčanom dielo jedinečnej umeleckohistorickej hodnoty. Kostol predstavuje typ jednoloďovej monumentálnej stavby s polkruhovým uzáverom presbytéria s polkruhovými prízemnými sakristiami a so širokou dvojvežovou štítovou fasádou. Vstupný portál je lemovaný polostĺpmi a zakončený štítom, na ktorom sú platické voluty a plošný štukovaný ornament. Celá stavba je členená pravidelným rytmom štíhlych pilastrov. Veže majú terčíkové odstrešné rímsy, na ktoré dosahujú rovné prilbové strechy s laternou. Na čelnej stene sa nachádza letopočet datujúci stavbu a pod ním erb Véčeiho. Bohaté štukované barokovo-rokokové ornamenty prevládajú aj v interiéri kostola (na klenbových poliach, v nadokenných plochách a na parapete murovanej empory). Tejto dekoračnej tendencii sú prispôsobené aj rokokové oltáre. Hlavný a dve bočné sú prácami jednej rezbárskej dielne a pochádzajú z čias stavby kostola. Z tohto obdobia je aj patronátna lavica s erbom Véčeiovcov a svätenička (zhotovené v inej rezbárskej dielni ako oltáre). Interiér dopĺňajú mramorová krstiteľnica a večná lampa, taktiež z obdobia stavby kostola. Kostol bol dokončený v roku 1780 a zasvätený Štefanovi, uhorskému kráľovi. Barón Véčei sa s výrobou chrámového pokladu obrátil na levočského majstra Jána Silašiho, najznámejšieho zlatníka svojej doby. Liturgickú súpravu tvoria rokoková monštrancia (výška 68 cm), kalich (23 cm), cibórium (23 cm) a pacifikálový kríž. Sú z pozláteného striebra, zdobené tepaným a emailovým dekorom, vykladané polodrahokamami a emailovými obrázkami svätcov. V súčasnosti je Silašiho dielo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.